Izrael v zasľúbenej zemi
Izraelci po čase žiadali od Boha kráľa, ako majú okolité národy. Boh im dal prvého kráľa Saula, ktorý na začiatku vládol dobre, ale časom sa pod tlakom ľudí odklonil od Božích nariadení a Boh vybral druhého kráľa, Dávida, ktorý bol pastierom ovcí a najmladším zo siedmich bratov. Celá rodina bola vedená otcom Jišajom podľa Božích princípov života. Dávida Boh vyzdvihol pri známom boji s Goliášom.
Keď sa držal Boha, kráľovstvo Izrael sa stalo veľmi významným, úspešným a bohatým, preto králi národov sveta chodili do Izraela, aby počúvali Božie slovo od Šalamúna. Časom Šalamún spyšnel a konal podľa zvyklostí okolitých národov – uctieval cudzích bohov, riadil sa podľa ich pravidiel plných okultných prvkov ako veštenie, špiritizmus, astrológia, rôzne formy mágie, tetovanie a obetovanie detí cudzím bohom. Ku koncu života sa odvrátil z poblúdenia, ale odplata za zločin bola skrze spravodlivého Boha povolená. Prišlo rozdelenie do Božieho ľudu a vznikli dve kráľovstvá. V južnom kráľovstve – Judsku ďalej pokračovali potomkovia Dávida a v Severnom Izraeli sa striedali viaceré rody. V Biblii sú presné mená kráľov, roky ich vlády a dôležité udalosti uvedené v knihách Samuela, knihách prorokov a v Kráľovských a Kronických knihách. Kráľovstvo Severného Izraela trvalo a južného Judského kráľovstva o niečo dlhšie.
Po Dávidovi nastúpil jeho syn Šalamún, ktorý je známy vybudovaním chrámu v Jeruzaleme (okolo roku 1000 p. n. l.).
Králi Izraela
Saul 40 rokov
Dávid 40 rokov
Šalamún, 40 rokov
Severné kráľovstvo Izrael:
Jeroboám I., 22 rokov
Nádab, 2 roky
Báša, 24 rokov
Éla, 2 roky
Zimri, 2 dni
Omri, 12 rokov
Achab, 22 rokov
Achaziáš, 2 roky
Joram, 12 rokov
Jehú, 28 rokov
Joachaz, 17 rokov
Joáš, 16 rokov
Jeroboám II., 41 rokov
Zekariáš, 6 mesiacov
Šalúm, 1 mesiac
Manachem, 10 rokov
Pekachiáš, 2 roky
Pekach, 20 rokov
Hošea, 9 rokov
722 p.n.l. dobytie Samárie Asýrskym kráľom Sancheríbom, vysťahovanie zvyšku do národov spolu samostatné Izraelské kráľovstvo trvalo okolo 241 rokov.
Južné královstvo Judsko:
Rechabeám 17 rokov
Abijám, 3 roky
Asa, 49 rokov
Jozafat, 25 rokov
Joram 8 rokov
Achaziáš, 1 rok
Atália, 6 rokov
Joáš, 40 rokov
Amaciáš, 29 rokov
Azariáš-Uziáš, 52 rokov
Jotam, 16 rokov
Achaz, 16 rokov
Ezechiáš – Chizkijáš 29 rokov
Manaše, 55 rokov
Amon, 2 roky
Joziáš, 31 rokov
Joachaz, 3 mesiace
Elijakim-Jojakim, 11 rokov
Jojakin, 3 mesiace
Mataniáš – Cidkijáš 11 rokov
586. p.n.l. dobytie Jeruzalema Nabukadnesarom, zvyšok odvlečený do babylonského zajatia spolu Judské kráľovstvo trvalo 401 rokov.
Pretože sa postupne obe kráľovstvá odvrátili od Boha, Boh ich dopredu varoval a vyzýval k náprave skrze prorokov a ohlasoval, že budú zo zeme vyhnaní a rozptýlení do národov sveta, odkiaľ ich po dlhom čase ich znova zhromaždí.
Asýrsky kráľ Sancheríb dobyl hlavné mesto Severného Izraela – Samáriu a odvliekol izraelský národ preč z ich zeme do okolitých národov. Na ich miesto priviedol iné národy. Títo privedení obyvatelia boli nazvaní Samaritáni. Južné kráľovstvo neskôr čakal podobný osud, ale v tom čase bol v Judsku zbožný kráľ Ezechiáš, ktorý viedol Judské kráľovstvo k Bohu, a tak ich Boh vyslobodil od Asýrčanov.
Neskôr ale prišli králi, ktorí sa odvrátili od Boha a vládca novobabylonskej ríše Nebukadnesar v roku 586 p. n. l. dobyl Jeruzalem a celé Judsko. Obyvateľov odvliekol do zajatia vo svojej ríši, ale tých najchudobnejších ponechal, aby sa starali o svoju zem. Skrze prorokov a hlavne cez proroka Jeremiáša Boh dopredu ohlásil zničenie Jeruzalema a čas ich zajatia 70 rokov, po ktorom sa vrátia naspäť.
