Stvorenie sveta

1Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží duch sa vznášal nad vodami. 3Boh povedal: „Nech je svetlo!“ A bolo svetlo. 4Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. 5Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Bol večer, bolo ráno, prvý deň. 6Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd!“ 7Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo. 8Boh nazval oblohu nebom. Bol večer a bolo ráno, druhý deň. 9Boh povedal: „Nech sa vody, ktoré sú pod nebom, nahromadia na jedno miesto a nech sa ukáže pevnina!“ Tak sa aj stalo. 10Boh nazval pevninu zemou a nahromadené vody nazval morom. Boh videl, že je to dobré. 11Boh povedal: „Nech zem vydá sviežu zeleň, semenné rastliny a ovocné stromy, ktoré rodia na zemi ovocie so semenom svojho druhu!“ Tak sa aj stalo. 12Zem vydala sviežu zeleň, semenné rastliny svojho druhu a ovocné stromy so semenom svojho druhu. Boh videl, že je to dobré. 13Bol večer a bolo ráno, tretí deň. 14Boh povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby oddeľovali deň od noci a označovali obdobia, dni a roky! 15Nech svietia na nebeskej oblohe a osvetľujú zem!“ Tak sa aj stalo. 16Boh utvoril dve veľké svetlá: väčšie, aby vládlo dňu, a menšie, aby vládlo noci; urobil aj hviezdy. 17Boh ich umiestnil na nebeskej oblohe, aby svietili na zem, 18aby vládli vo dne i v noci a oddeľovali svetlo od tmy. Boh videl, že je to dobré. 19Bol večer a bolo ráno, štvrtý deň. 20Boh povedal: „Nech sa hmýria vody živými tvormi a vtáky nech lietajú nad zemou pod nebeskou oblohou!“ 21Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živé tvory, ktorými sa hmýria vody, a všetky druhy okrídlených vtákov. Boh videl, že je to dobré. 22Boh ich požehnal a povedal: „Ploďte sa a množte sa a naplňte vodu v moriach; vtáctvo nech sa množí na zemi!“ 23Bol večer a bolo ráno, piaty deň. 24Boh povedal: „Nech vydá zem rôzne druhy živých tvorov: dobytok, plazy a divú zver!“ Tak sa aj stalo. 25Boh utvoril rôzne druhy divej zveri, dobytka a plazov. Boh videl, že je to dobré. 26Boh povedal: „Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu. Nech ľudia vládnu nad morskými rybami, nebeským vtáctvom, dobytkom, nad celou zemou a nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi!“ 27Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. 28Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi!“ 29Potom Boh povedal: „Dal som vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je semeno, aby vám boli pokrmom. 30No všetkým suchozemským živočíchom, všetkému nebeskému vtáctvu a všetkému živému tvorstvu, čo sa pohybuje po zemi, dávam za potravu všetky zelené byliny.“ Tak sa aj stalo. 31Boh videl, že všetko, čo utvoril, bolo veľmi dobré. Bol večer a bolo ráno, šiesty deň.

1Takto boli dokončené nebesia, zem i všetky ich zástupy. 2Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. 3Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril. 4Takto sa udialo stvorenie neba a zeme. >Keď Hospodin, Boh, utvoril zem i nebo, 5ešte nebol na zemi nijaký poľný ker a nerástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin, Boh, nezoslal na zem dážď a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem. 6Spodná voda však vyvierala zo zeme a zavlažovala celý zemský povrch. 7Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. 8Hospodin, Boh, vysadil záhradu v Edene na východe a postavil do nej človeka, ktorého stvárnil. 9Hospodin, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad lákavým a na jedenie chutným. Uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla. 10Z Edenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu. Odtiaľ sa rozdeľovala na štyri hlavné toky. 11Meno prvého je Pišón; ten obteká celú krajinu Chavila, kde sa vyskytuje zlato. 12Zlato tej krajiny je rýdze. Tam sa nachádza bdéliová živica a ónyxový kameň. 13Meno druhej rieky je Gichón. Tá obteká celú krajinu Kúš. 14Meno tretej rieky je Tigris. Tá tečie na východ od Asýrie. Štvrtou riekou je Eufrat. 15Hospodin, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil. 16Hospodin, Boh, prikázal človekovi: „Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, 17ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.“18Potom Hospodin, Boh, povedal: „Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná.“ 19Keď Hospodin, Boh, stvárnil z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ich k človekovi, aby videl, ako ich pomenuje. Ako človek pomenoval každú živú bytosť, tak sa volá. 20Človek dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám, ale rovnocennú pomoc nenašiel. 21Hospodin, Boh, dopustil na človeka tvrdý spánok, takže zaspal. Vybral mu jedno z rebier a miesto uzavrel mäsom. 22Z rebra, ktoré vybral Hospodin, Boh, človekovi, utvoril ženu a priviedol ju k nemu. 23Tu človek zvolal:„Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža!“24Preto opustí muž svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú jedno telo. 25Obaja, človek i jeho žena, boli nahí, no jeden pred druhým sa nehanbili.

1Had bol najľstivejší zo všetkých poľných zvierat, ktoré utvoril Hospodin, Boh. Povedal žene: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“ 2Žena mu odpovedala: „Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme, 3ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: ‚Nejedzte z neho, nedotknite sa ho, aby ste nezomreli!‘“ 4No had žene povedal: „Nie, určite nezomriete! 5Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.“ 6Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. Vzala z jeho ovocia, jedla, potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on. 7Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Splietli figové listy a urobili si zástery. 8Keď počuli hlas Hospodina, Boha, ktorý sa prechádzal po záhrade za popoludňajšieho vánku, ukryl sa človek i jeho žena pred Hospodinom, Bohom, medzi stromy záhrady. 9Hospodin, Boh, zavolal na človeka a opýtal sa ho: „Kde si?“ 10On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, zľakol som sa, pretože som nahý, a tak som sa skryl.“ 11Potom sa ho spýtal: „Kto ti povedal, že si nahý? Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?“ 12Človek odvetil: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, dala mi z toho stromu, tak som jedol.“ 13Nato povedal Hospodin, Boh, žene: „Čo si to urobila?“ Ona odpovedala: „Had ma naviedol, tak som jedla.“ 14Hospodin, Boh, povedal hadovi:„Pretože si to urobil, budeš prekliaty, vyvrhnutý spomedzi všetkého dobytka a všetkých divých zvierat. Budeš sa plaziť po bruchu a hltať prach po všetky dni svojho života. 15Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“ 16Žene povedal „Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti. Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude vládnuť nad tebou.“ 17Mužovi povedal: „Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť, nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. 18Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. 19V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, veď prach si a do prachu sa vrátiš.“ 20Človek dal svojej žene meno Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých. 21Hospodin, Boh, urobil mužovi a jeho žene kožené šaty a zaodel ich. 22Potom Hospodin, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás: Pozná dobro i zlo. Len aby teraz nesiahol rukou na strom života, nejedol z neho a nežil naveky!“ 23Hospodin, Boh, ho vyhnal zo záhrady Eden, aby obrábal pôdu, z ktorej bol vzatý. 24Odohnal človeka a na východ od záhrady Eden postavil cherubov a blýskavý plamenný meč, aby strážili cestu k stromu života.

1Adam poznal svoju ženu Evu, ona počala, porodila Kaina a povedala: „Dostala som muža od Hospodina.“ 2Porodila aj jeho brata Ábela. Ábel sa stal pastierom oviec, ale Kain obrábal pôdu. 3Po istom čase priniesol Kain obetu Hospodinovi z poľných plodín. 4Ábel obetoval prvorodené zo svojho stáda s tukom. Hospodin priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obetu, 5ale na Kaina a na jeho obetu tak nepohliadol. Kain sa veľmi nahneval a tvár sa mu zamračila. 6Hospodin povedal Kainovi: „Prečo sa hneváš? Prečo sa ti tvár tak zamračila? 7Či neprijmem aj teba, ak budeš robiť dobre? No ak nerobíš dobre, pri dverách číha na teba hriech a jeho žiadostivosť, ale ty ju máš ovládať.“ 8Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: „Vyjdime von!“ Keď boli na poli, Kain napadol svojho brata Ábela a zabil ho. 9Tu sa Hospodin spýtal Kaina: „Kde je tvoj brat Ábel?“ On odvetil: „Neviem. Som azda strážcom svojho brata?“ 10Opäť sa ho spýtal: „Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata kričí ku mne zo zeme. 11Teraz budeš kliatbou vyhnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby z tvojej ruky vypila krv tvojho brata. 12Keď budeš obrábať pôdu, už ti nevydá svoju silu. Budeš sa nepokojne potulovať po zemi.“ 13Kain povedal Hospodinovi: „Môj trest je väčší, než vládzem zniesť. 14Ty ma dnes vyháňaš z pôdy a budem sa skrývať pred tebou. Budem sa nepokojne potulovať po zemi; ktokoľvek ma stretne, zabije ma.“ 15Hospodin mu však povedal: „Nie, to sa nestane, lebo ktokoľvek by zabil Kaina, toho postihne sedemnásobná pomsta.“ Hospodin poznačil Kaina, aby ho nikto, kto ho stretne, nezabil. 16Kain sa vzdialil od Hospodina a býval v kraji Nód, na východ od Edenu. 17Kain poznal svoju ženu, ktorá počala a porodila Henocha. Postavil mesto a dal mu meno svojho syna Henocha. 18Henochovi sa narodil syn Irád; Irád splodil Mechújaela, Mechújael Metúšaela a Metúšael Lemecha. 19Lemech si vzal dve ženy. Jedna sa volala Ada a druhá Cilla. 20Ada porodila Jabála, ktorý sa stal praotcom tých, čo bývajú v stanoch pri stádach. 21Jeho brat sa volal Jubál; on sa stal praotcom všetkých, čo hrajú na citare a flaute. 22Aj Cilla porodila, a to Túbal-Kajina. Bol kováč a zhotovoval rozličné výrobky z bronzu a zo železa. Túbal-Kajinova sestra bola Naama. 23Raz povedal Lemech svojim ženám: „Ada a Cilla, počujte môj hlas, Lemechove ženy, načúvajte mojej reči! Zabil som muža, ktorý ma poranil, mládenca, ktorý ma udrel. 24Ak je pomsta za Kaina sedemnásobná, za Lemecha je sedemdesiatsedemnásobná.“ 25Adam opäť poznal svoju ženu. Porodila syna a dala mu meno Šét, lebo povedala: „Boh mi dal iného potomka namiesto Ábela, ktorého zabil Kain.“ 26Aj Šétovi sa narodil syn a dal mu meno Enóš. Vtedy sa začalo vzývať meno Hospodina.

Rodokmeň od Adama po Noacha
1Toto je rodokmeň Adama. Keď Boh stvoril človeka, utvoril ho na Božiu podobu. 2Ako muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď ich stvoril. 3Keď mal Adam stotridsať rokov, splodil syna na svoj obraz a podobu a dal mu meno Šét. 4Po Šétovom narodení žil Adam osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 5Celý vek Adamovho života bol deväťstotridsať rokov, potom zomrel. 6Keď mal Šét stopäť rokov, narodil sa mu Enóš. 7Po Enóšovom narodení žil Šét osemstosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 8Celý vek Šétovho života bol deväťstodvanásť rokov, potom zomrel. 9Keď mal Enóš deväťdesiat rokov, narodil sa mu Kenán. 10Po Kenánovom narodení žil Enóš osemstopätnásť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 11Celý vek Enóšovho života bol deväťstopäť rokov, potom zomrel. 12Keď mal Kenán sedemdesiat rokov, narodil sa mu Mahalalel. 13Po Mahalalelovom narodení žil Kenán osemstoštyridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 14Celý vek Kenánovho života bol deväťstodesať rokov, potom zomrel. 15Keď mal Mahalalel šesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Jered. 16Po Jeredovom narodení žil Mahalalel osemstotridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 17Celý vek Mahalalelovho života bol osemstodeväťdesiatpäť rokov, potom zomrel. 18Keď mal Jered stošesťdesiatdva rokov, narodil sa mu Henoch. 19Po Henochovom narodení žil Jered osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 20Celý vek Jeredovho života bol deväťstošesťdesiatdva rokov, potom zomrel. 21Keď mal Henoch šesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Matuzalem. 22Po Matuzalemovom narodení žil Henoch tristo rokov, chodil s Bohom a narodili sa mu synovia a dcéry. 23Celý vek Henochovho života bol tristošesťdesiatpäť rokov. 24Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo ho Boh vzal. 25Keď mal Matuzalem stoosemdesiatsedem rokov, narodil sa mu Lemech. 26Po Lemechovom narodení žil Matuzalem sedemstoosemdesiatdva rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 27Celý vek Matuzalemovho života bol deväťstošesťdesiatdeväť rokov, potom zomrel. 28Keď mal Lemech stoosemdesiatdva rokov, narodil sa mu syn, 29ktorému dal meno Noach a povedal: „Tento nás poteší pri našej práci a námahe našich rúk s pôdou, ktorú Hospodin preklial.“ 30Po Noachovom narodení žil Lemech päťstodeväťdesiatpäť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 31Celý vek Lemechovho života bol sedemstosedemdesiatsedem rokov, potom zomrel. 32Keď mal Noach päťsto rokov, narodil sa mu Šém, Chám a Jefet.