Potopa

1 Keď sa ľudia začali rozmnožovať na zemi a rodili sa im dcéry, 2 Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú krásne, vzali si z nich za manželky tie, ktoré si vybrali. 3 Hospodin povedal: „Môj duch nezostane večne v človekovi, lebo je telo; jeho vek bude stodvadsať rokov.“ 4 V tom čase i neskôr, keď sa Boží synovia stýkali s ľudskými dcérami a tie im rodili, vznikali na zemi obri, tí slávni muži dávnych čias. 5 Hospodin videl, že ľudská zloba na zemi je veľká a všetko zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené len k zlu. 6 Hospodin oľutoval, že utvoril človeka na zemi a cítil v srdci bolesť. 7 Hospodin povedal: „Človeka, ktorého som stvoril, vyhubím z povrchu zeme; počnúc človekom až po dobytok, plazy a nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich utvoril.“ 8 Ale Noach našiel u Hospodina milosť. 9 Toto je Noachov príbeh: Noach bol spravodlivý a bezúhonný muž medzi svojimi vrstovníkmi. Noach chodil s Bohom. 10 Narodili sa mu traja synovia: Šém, Chám a Jefet. 11 Zem však bola skazená pred Bohom a plná násilia. 12 Boh videl, že zem je skazená, pretože celé ľudstvo na zemi si počínalo skazene. 13 Boh povedal Noachovi: „Rozhodol som sa skoncovať so všetkým tvorstvom, lebo zem je plná násilia. Zničím ich aj so zemou. 14 Urob si koráb z góferového dreva; v korábe urob priehrady a vymaž ho zvnútra i zvonka smolou. 15 Urobíš ho takto: dĺžka korábu bude tristo lakťov, šírka päťdesiat lakťov a jeho výška tridsať lakťov. 16 Koráb dokonči tak, že pri vrchu urobíš svetlík na jeden lakeť. Do bočnej steny korábu osaď dvere; urob v ňom spodné, stredné a vrchné podlažie. 17 Ja privediem vody potopy na zem, aby som spod neba vyhubil každého tvora, v ktorom je dych života. Všetko, čo je na zemi, zahynie. 18 S tebou uzavriem zmluvu; do korábu vojdeš ty, tvoji synovia, tvoja žena a tvoje nevesty. 19 Zo všetkých druhov živočíchov vezmeš do korábu po páre, aby s tebou zostali nažive; bude to samec a samica. 20 Vojdú ta s tebou po páre z vtáctva, dobytka i zo všetkých zemských plazov podľa svojich druhov, aby zostali nažive. 21 Ty si vezmi z každej potravy, čo sa môže jesť, a zhromaždi ju k sebe; tebe aj im to bude za pokrm.“ 22 Noach urobil všetko tak, ako mu Boh prikázal.

1 Potom Hospodin povedal Noachovi: „Vojdi do korábu s celou svojou rodinou, lebo som videl, že si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. 2 Zo všetkých čistých zvierat vezmi so sebou sedem párov, samca a samicu; z nečistých zvierat po páre, samca a samicu. 3 Aj z nebeského vtáctva vezmeš po sedem párov, samca a samicu, aby sa zachovalo potomstvo na celej zemi, 4 lebo ešte sedem dní a potom spustím na zem dážď trvajúci štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme každú bytosť, ktorú som utvoril.“ 5 Noach urobil všetko, čo mu rozkázal Hospodin. 6 Noach mal šesťsto rokov, keď voda potopy zaplavila zem. 7 Noach vošiel do korábu a s ním aj jeho synovia, jeho žena a jeho nevesty pred vodami potopy. 8 Z čistých i z nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na zemi, 9 vošlo po dvoch k Noachovi do korábu, samec a samica, ako mu prikázal Boh. 10 Keď prešlo sedem dní, valila sa voda potopy na zem. 11 V šesťstom roku Noachovho života, v druhom mesiaci, sedemnásteho dňa toho mesiaca, vyrazili všetky pramene obrovskej prahlbiny, roztvorili sa nebeské uzávery 12 a pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. 13 V ten istý deň vošiel do korábu Noach a s ním jeho synovia Šém, Chám a Jefet, jeho žena a jeho tri nevesty. 14 Oni a všetky zvieratá, všetok dobytok, všetky plazy, čo sa hýbu na zemi, všetko vtáctvo, všetky operence a okrídlence podľa svojich druhov 15 vošli k Noachovi do korábu po páre zo všetkých tvorov, v ktorých je dych života. 16 Zo všetkých tvorov vošiel samec a samica tak, ako mu Boh prikázal. Hospodin za ním zavrel koráb. 17 Na zemi nastala štyridsaťdňová potopa. Voda stúpala, zdvihla koráb a ten sa vzniesol zo zeme. 18 Voda veľmi stúpala a zaplavovala všetko na povrchu zeme, no koráb sa vznášal na vode. 19 Voda tak veľmi stúpala nad pevninou, že zatopila všetky vysoké vrchy pod šírym nebom. 20 O pätnásť lakťov prevyšovala voda vrchy, ktoré pokryla. 21 Zahynuli všetky tvory, ktoré sa pohybovali po zemi, vtáctvo, dobytok, divá zver, plazy, ktoré sa hýbali po zemi, i všetci ľudia. 22 Z toho, čo bolo na suchej zemi, zahynulo všetko, čo malo v nozdrách dych života. 23 Boh zahubil všetky bytosti, čo boli na povrchu zeme: ľudí, dobytok, plazy a nebeské vtáctvo. Všetko bolo vyhubené zo zeme, ostal iba Noach a to, čo bolo s ním v korábe. 24 Voda ovládala zem stopäťdesiat dní.

1 Boh si spomenul na Noacha, na všetku divú zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe; Boh zoslal na zem vietor a voda opadávala. 2 Zatvorili sa aj žriedla prahlbiny a nebeské uzávery; zastavil sa aj dážď z neba. 3 Voda, čo pritekala a odtekala, strácala sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch jej ubúdalo. 4 V siedmom mesiaci, v sedemnásty deň tohto mesiaca, zastal koráb na pohorí Araratu. 5 Voda ustupovala a opadávala až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa objavili končiare vrchov. 6 Keď uplynulo štyridsať dní, Noach otvoril na korábe okno, ktoré urobil, 7 a vypustil krkavca; ten odlietal a prilietal, kým voda na zemi nevyschla. 8 Vypustil aj holubicu, aby zistil, či vody z povrchu zeme už ubudlo. 9 No keď nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu. Na celej zemi bola ešte voda. Vystrel ruku, chytil holubicu a vzal ju do korábu. 10 Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil z korábu holubicu. 11 Podvečer sa k nemu vrátila a v zobáku priniesla čerstvý olivový lístok. Noach spoznal, že voda zo zeme ustúpila. 12 Čakal ešte ďalších sedem dní a vypustil holubicu, no tá sa k nemu už nevrátila. 13 V šesťstoprvom roku, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca, voda na zemi vyschla. Noach otvoril strechu korábu, pozrel sa von a videl, že povrch zeme je už suchý. 14 V druhom mesiaci, v dvadsiaty siedmy deň mesiaca, zem bola suchá. 15 Boh prehovoril k Noachovi: 16 „Vyjdi z korábu so svojou ženou, so svojimi synmi a so svojimi nevestami. 17 Vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa hmýria na zemi, aby sa pohybovali po zemi, plodili sa a množili sa na zemi.“ 18 Vyšiel teda Noach, s ním jeho synovia, jeho žena, jeho nevesty, 19 všetky zvieratá, všetky plazy, všetky vtáky, všetko, čo sa hýbe na zemi, podľa svojich rodov, to všetko vyšlo z korábu. 20 Potom Noach postavil oltár Hospodinovi, vzal zo všetkého čistého dobytka i z čistých vtákov a priniesol spaľované obety na oltár. 21 Hospodin pocítil príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy pre človeka neprekľajem zem, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetky živé bytosti, ako som to urobil. 22 Kým bude trvať zem, sejba ani žatva, chlad ani horúčava, leto ani zima, deň ani noc neprestanú.“

1 Boh požehnal Noacha i jeho synov a povedal im: „Ploďte sa, množte sa a naplňte zem! 2 Strach a hrôza z vás padne na všetky pozemské zvieratá, na všetko nebeské vtáctvo i na všetko, čo sa hýbe na zemi. Všetky morské ryby sú dané do vašej moci. 3 Všetko, čo sa hýbe a žije, budete mať za pokrm, všetko vám dávam, ako predtým zelené byliny. 4 Len mäso s dušou, teda s jeho krvou, jesť nebudete, 5 lebo za vašu krv budem brať na zodpovednosť každé zviera, za život človeka budem brať na zodpovednosť človeka, jeho brata. 6 Ak niekto preleje krv človeka, nech jeho krv preleje človek, lebo Boh utvoril človeka na Boží obraz. 7 Vy sa však ploďte a množte, rozmáhajte sa na zemi a množte sa na nej!“ 8 Boh povedal Noachovi a jeho synom, čo boli s ním: 9 „Uzatváram svoju zmluvu s vami i s vaším potomstvom 10 a so všetkými živými bytosťami, čo sú s vami, s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou divou zverou, čo je s vami, so všetkým, čo vyšlo z korábu, so všetkou zverou zeme. 11 Uzatváram s vami svoju zmluvu, že voda potopy už nezničí nijakého živého tvora a nebude už potopy, ktorá by zničila zem.“ 12 Boh povedal: „Toto je znamením zmluvy, ktorú uzatváram medzi mnou a vami a všetkými živými tvormi, čo sú s vami, pre všetky budúce pokolenia: 13 Svoju dúhu som položil na oblak, aby bola znamením zmluvy medzi mnou a zemou. 14 Kedykoľvek nahromadím mračná nad zemou a na oblaku sa ukáže dúha, 15 rozpomeniem sa na svoju zmluvu medzi mnou a vami a všetkými živými tvormi; voda už nebude potopou na zničenie všetkých živých tvorov. 16 Keď sa na oblaku ukáže dúha, pozriem na ňu a rozpomeniem sa na večnú zmluvu medzi Bohom a každým živým tvorom na zemi.“ 17 Boh povedal Noachovi: „Toto je znamenie zmluvy, ktorú som ustanovil medzi mnou a každým živým tvorom na zemi.“ 18 Noachovi synovia, ktorí vyšli z korábu, boli: Šém, Chám a Jefet. Chám bol otcom Kanaána. 19 Títo traja boli Noachovi synovia a z nich sa rozšírilo ľudstvo po celej zemi. 20 Noach bol prvý roľník, ktorý vysadil vinicu. 21 Raz sa napil vína, opil sa a obnažený si ľahol vo svojom stane. 22 Chám, Kanaánov otec, však videl svojho otca obnaženého a povedal to vonku svojim dvom bratom. 23 Šém a Jefet vzali plášť, obaja si ho položili na plecia, šli chrbtom, a tak zakryli nahotu svojho otca. Tvár mali odvrátenú, aby nevideli svojho otca obnaženého. 24 Keď sa Noach prebral z opojenia a dozvedel sa, čo mu urobil jeho najmladší syn, 25 povedal: „Buď prekliaty Kanaán, otrokom otrokov buď svojim bratom!“ 26 Dodal: „Nech je zvelebený Hospodin, Boh Šémov! Nech mu je Kanaán otrokom! 27 Kiež Boh dá, aby sa Jefet rozšíril a býval v Šémových stanoch! Kiež mu je Kanaán otrokom!“ 28 Noach žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov. 29 Celý vek Noachovho života bol deväťstopäťdesiat rokov, potom zomrel.